Bratislava
17. novembra (TASR) - Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej
demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré
viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej
socialistickej republike (ČSSR). Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia.
Od jej začiatku v piatok 17. novembra uplynie 34 rokov.
"Nežná revolúcia bola významným medzníkom slovenských dejín.
Priniesla pád normalizačného režimu a otvorila cestu k transformácii
totalitného komunistického Československa na právny a demokratický štát.
Umožnila vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a jej
neskoršiu integráciu do európskych politických štruktúr," skonštatoval historik Peter Jašek v štúdii Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 - 1990).
Už od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom a slovenská verejnosť
si ho pripomína pod názvom Deň boja za slobodu a demokraciu. Zároveň je
Medzinárodným dňom študentstva, čo odkazuje na tragické udalosti zo
začiatku 2. svetovej vojny - konkrétne na pražskú demonštráciu 28.
októbra 1939, ktorej účastníci si pripomenuli 21. výročie vzniku
Československej republiky.
Počas demonštrácie bol zabitý pekár Václav Sedláček, študent Jan Opletal
utrpel ťažké zranenia, ktorým podľahol 11. novembra. Jeho pohreb o
štyri dni neskôr prerástol do protestu proti nemeckej okupácii. V noci
na 17. novembra prebehlo masové zatýkanie študentov, deväť z nich bolo
popravených, viac než 1000 študentov odvliekli do koncentračných
táborov. Nacisti tiež nariadili zatvoriť české vysoké školy na území
Protektorátu Čechy a Morava. V roku 1941 aj na podnet československej
exilovej vlády vyhlásila Medzinárodná študentská rada v Londýne 17.
november za Medzinárodný deň študentstva.
Zhromaždenie na počesť Opletala a ďalších obetí nacistického teroru v
roku 1989 sa konalo v období silnejúcich verejných vystúpení proti
komunistickej totalite. Samotní organizátori uviedli v pozvánke: "Nechceme
len pietne spomínať na vtedajšie tragické udalosti, ale chceme sa
aktívne prihlásiť k ideálom slobody a pravdy, za ktoré ich účastníci
obetovali svoje životy. Pretože aj dnes sú tieto ideály vážne
ohrozené..."
Akcia sa začala popoludní v areáli Univerzity Karlovej na pražskom
Albertove. Potom sa študenti vydali na pochod na Vyšehrad po schválenej
trase, po ktorej v roku 1939 kráčali aj účastníci Opletalovho pohrebu.
Potom sa však sprievod vydal neplánovane do centra Prahy. Tisícky
účastníkov zamierili k Národnému divadlu a na Národnú triedu. Tu
bezpečnostné zložky demonštrantom prehradili cestu, začali ich zatýkať a
surovo biť.
Počas zásahu bolo zranených takmer 600 ľudí. Keď sa správy o ňom
rozšírili, študenti a herci vstúpili do štrajku. K rozhorčeniu prispela
fáma, že bol počas policajnej akcie zabitý študent Martin Šmíd, keďže
svedkovia videli ležať na zemi bezvládne telo. V skutočnosti išlo o
príslušníka Štátnej bezpečnosti Ludvíka Zifčáka, ktorý podľa záverov
vyšetrovacej komisie pri potýčke skolaboval.
V Bratislave vzniklo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, v Prahe
Občanské fórum. Najvyšší komunistický predstaviteľ Miloš Jakeš 24.
novembra odstúpil. V ten istý deň tiež Slovenská televízia odvysielala
prvú televíznu diskusiu so zástupcami študentov aj protagonistami
občianskych zhromaždení Milanom Kňažkom a Jánom Budajom.
Silnejúce masové protesty vyústili do generálneho štrajku 27. novembra
1989. O dva dni Komunistická strana Československa zrušila svoj mocenský
monopol - federálny parlament vypustil z ústavy články, ktoré
definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.
Zároveň predstavitelia vznikajúcej opozície rokovali so zástupcami
komunistickej moci. Po prvom neúspešnom pokuse vymenovať vládny kabinet s
účasťou nestraníkov napokon 10. decembra prezident ČSSR Gustáv Husák
vymenoval Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom a
odstúpil z funkcie.
Následne sa 28. decembra 1989 stal Alexander Dubček predsedom
Federálneho zhromaždenia a o deň neskôr poslanci zvolili za
československého prezidenta Václava Havla.
0